reklama

Má zatepľovanie vôbec význam? Je to výhodné a zdravé?

Už dlhšiu dobu zbieram informácie o tejto problematike, tak som sa rozhodol, že napíšem na túto tému svoj 1. blog. Zatepľovanie- slovo, s ktorým sa dnes stretávame čoraz častejšie a žiaľ, čoraz viac ľudí sa k tejto problematike stavia negatívne, či už z vlastnej skúsenosti, alebo z počutia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Na jednom sa asi všetci zhodneme, chceme bývať podľa možností v zdravom prostredí a úsporne, a tým aj chrániť životné prostredie pre naše deti ( aj keď to si ľudia na Slovensku uvedomujú len veľmi pomaly…) Problém je ako to dosiahnuť... 

Ako sa bývalo v minulosti:

Keď sa obzrieme do minulosti, zistíme, že už naši starí a prastarí rodičia si uvedomovali potrebu šetrenia energiami. Aj keď mali obmedzené možnosti v rámci materiálov a technológií, snaha o úsporu v daných podmienkach je zrejmá… Typický starý domček bol stavaný z tvárnic z nepálenej hliny, mal maličké okná, minimálny počet miestností, vykurovanie a varenie bolo riešené veľkou pecou - prečo asi? Pretože už starý sedliacky rozum vedel, že čím väčšie okná a miestnosti, tým viacej dreva na zimu bude potrebovať. A pripraviť drevo na celú zimu bez elektriny a motorovej píly len s pílou a sekerou nebola žiadna prechádzka ružovou záhradou…Taktiež si napríklad v starých filmoch všimnite, kde sa pripravené drevo skladovalo - áno, bolo naukladané popri obvodových múroch a postupne sa spaľovalo- žeby izolácia? Takže snaha o úsporu energie nie je žiadna novinka, ako by sa niekomu mohlo zdať...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Problematickejšie obdobie nastalo po 2. svetovej vojne. Začala sa zvyšovat životná úroveň a postupne sa začali zvyšovať požiadavky na životný komfort- viac izieb, väčšie okná, teplá voda atď.- to je však prirodzený vývoj, ale anomália vznikla v tom, že energie boli lacné, a tak ľudia neboli nútení venovať sa problematike úspory energií. Tomu zodpovedali aj budovy stavané v tej dobe: boli zbytočne veľké a nehospodárne, ale to nikoho netrápilo, keďže si to ľudia mohli dovoliť… Zo zdravotného hľadiska boli tiež prijateľné, pretože v nich bola zabezpečená prirodzená ventilácia ( najmä netesnosťami v oknách a dverách), vlhkosť bola teda v norme, aj keď v zimnom období sa až prekurovali, čo spôsobovalo problém skôr so suchým vzduchom...Samozrejme na životné prostredie vtedy ohľad nebral skoro nikto…

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A čo dnes?

Energie nám zdraželi niekoľkonásobne a predpovede sú ešte pesimistickejšie… Je jasné, že človek je tvor vynaliezavý, a tak ako prvé čo urobil je, že prestal prekurovať obydlia, ale ceny energií, a tým aj účty, rástli veselo ďalej, a tak oživenie problematiky úspory energie na seba nenechalo dlho čakať. V západnej Európe sa spamätali už dávno, a tak bolo odkiaľ čerpať technológie aj postupy. Prišiel boom výmeny okien a zatepľovania v snahe usporiť náklady na energie, samozrejme podporovaný masívnou reklamnou kampaňou. Ľudia si dávali nové okná ako na bežiacom páse, ale zrazu čo sa stalo? Objavili sa plesne… Prečo? Čo také sa zmenilo výmenou okien? Odpoveď znie: zamedzilo sa výmene vzduchu čo spôsobilo zvýšenie vzdušnej vlhkosti v miestnostiach a v kombinácii s nezaizolovaným obvodovým plášťom s množstvom tepelných mostov (miest chladnejších ako ostatné konštrukčné časti- napr. nadokenný neizolovaný betónový preklad) malo za následok zrážanie sa vzdušnej vlkosti na týchto miestach, ako aj na oknách, čo vytvorilo ideálne prostredie pre plesne… najnovšie poznatky dokonca dokazujú, že plesne v miestach tepelných mostov sa tvoria už pred vznikom skondenzovanej vodnej pary v závislosti od povrchovej teploty a relatívnej vlhkosti vzduchu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pre ilustráciu uvádzam tabuľku:  

Kritická povrchová teplota na vznik plesní v oC pri relatívnej vlhkosti vzduchu

Teplota v oC

50 %

60 %

10

3,2

5,8

18

10,7

13,5

19

11,7

14,5

20

12,6

15,4

21

13,6

16,4

25

17,3

20,3

 

(viac nájdete v článku: http://mojdom.zoznam.sk/cl/10031/128661/Co-su-tepelne-mosty)  

Takže, ak niekto vymenil len okná, bol zrejme sklamaný a bol nútený pokračovať v investíciách a zatepliť obvodový plášť, aby odstránil tepelné mosty a zabránil tak plesniam a zrážaniu vodných pár.

A tak sme sa dopracovali k zatepľovaniu… Dnes je veľké množstvo technológií a materiálov, stačí si len vybrať. Žiaľ, aj tu existuje nespočetné množstvo mýtov… uvediem najčastejší: múr zateplený polystyrénom “nedýcha”, je to laicky názor, ktorý sa vôbec nezakladá na pravde, pretože ”dýchanie” múru ( zbavovanie sa vnútornej vlhkosti cez múr) je aj bez zateplenia zanedbateľné…radovo v niekoľkých percentách…

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako teda nato?

V prvom rade si treba uvedomiť, či chcem rekonštruovať alebo stavať nový objekt a čo chcem zateplením dosiahnuť- t.j. úsporný dom, nízkoenergetický dom alebo dokonca pasívny dom. Podľa toho treba voliť typ materiálov a konštrukcií. Zbytočné sú najkvalitnejšie okná s izolačným trojsklom, ak tomu nebude zodpovedať aj dostatočná izolácia obvodového plášťa… V tomto odporúčam osloviť odborníkov, čo môže ušetriť zbytočné investície, alebo študovať a študovať a potom sa rozhodnúť. Možností je fakt nespočetne veľa a každá má svoje pre a proti.  

Takže máme nové okná, zateplený obvodový plášť bez tepelných mostov, ale ešte stále to nie je ono a dokonca aj nad plesňami sme ešte nevyhrali…prečo? Stále máme v izbách vysokú vlhkosť ako následok nedostatočného vetrania… prejavuje sa to zrážaním vody na vnútornej strane skiel okien (nie vo vnútri medzi sklami- to je dôvod na reklamáciu). Výrobcovia okien sa to snažili riešiť mikroventiláciou, ale to je len reklamný ťah… veď staré okná sa menia práve preto, že cez ne fúka…a je nelogické, aby sme ich menili za nové, cez ktoré tiež fúka … aj keď uznávam, že prestup tepla cez izolačné sklá je podstatne menší a cez mikrokanáliky nefúka zďaleka tak ako cez staré okná, ale z toho jasne vyplýva, že tým pádom ani nezabezpečujú dostatočnú výmenu vzduchu.

Čo Vám teda poradia, keď sa napriek zatepleniu a výmene okien stále objavuje skondezovaná voda a plesne?- viac vetrajte… a vetrať odporúčajú aj odborníci na zdravie. Požiadavka je, aby sa za hodinu vymenila polovica vzduchu v miestnosti…ale vetraním cez okná sa stráca podstatné množstvo tepla… načo potom zatepľovať? Keď všetko, čo ušetríte, v zápätí vypustíte aj tak pri vetraní von oknami?

To je otázka na mieste!!!

A to je práve najväčší problém, na ktorý chcem upozorniť! Väčšina ľudí pod pojmom zateplenie rozumie: zatepliť obvodový plášť a vymeniť okná, ale čo vetranie? Na to všetci buď zabúdajú, alebo to nikto nerieši, veď to sa berie automaticky - oknami. A to je kameňom úrazu… Vetranie musí mať nezastupiteľné miesto v každej budove, to asi nikto nebude namietať, ale vetranie oknami v kombinácii s kvalitnými oknami a zateplením obvodového plášťa je prežitok… Pri vetraní oknami dochádza k obrovským tepelným stratám, čo podstatne predlžuje návratnosť prostriedkov vynaložených na kvalitné okná a izoláciu obvodového plášťa. Ako teda vetrať? No keď už oknami, tak hlavne dostatočne často a intenzívne, t.j. urobiť prievan a rýchlo vymeniť vzduch, aby nestihol vnútorný priestor ochladnúť. Efektívnejšie riešenie je však rekuperácia vzduchu rekuperačnou jednotkou - ide o zariadenie, ktoré odoberá teplo z odvádzaného vzduchu z interiéru a zohrieva čerstvý privádzaný vzduch prúdiaci do interiéru. Účinnosť môže byť okolo 80 až 90% a hlavné je, že máme stále zdravý čerstvý vzduch a minimálne tepelné straty pri vetraní.

A koľko stojí taká sranda? No dosť... rádovo v desaťtisícoch, ale uvedomme si, koľko stoja okná a zateplenie plášťa...a tiež, že kvalitné okná, zateplenie plášťa a zabezpečenie vetrania je jeden celok a ak zanedbáme ktorúkoľvek z jeho častí, nefunguje správne a očakávaná úspora a návratnosť investície je otázna.  Aký je teda záver? Zatepľovanie- áno či nie? jednoznačne áno, ale so všetkým čo k tomu patrí, nazabúdajúc na kvalitné vetranie.

Na záver mi nedá taktiež nespomenúť alibizmus našich volených zástupcov, ktorí radšej dajú 10-ky miliárd na nové jadrové elektrárne ako na podporu výstavby nízkoenergitických, pasívnych domov, zatepľovanie existujúcich budov, využívanie solárnej energie a pod... Veď napríklad v susednom Rakúsku je výstavba nízkoenergetického domu len o niečo nákladnejšia ako klasického domu vďaka štátnej podpore a úspora energie je až 70%. Ale to by niekto prišiel o tučné provízie z miliardových štátnych zákaziek, že...nuž, čo sme si zvolili, to máme...

Roman Petro

Roman Petro

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som vyliečený realista snažiaci sa myslieť pozitívne. Najviac zo všetkého neznášam ľudskú hlúposť a intrigy. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu